Choď na obsah Choď na menu

Oporná sústava

Oporná sústava

Opornú sústavu človeka tvorí kostra, ktorá predstavuje pasívny pohybový aparát tela, poskytuje oporu mäkkým častiam tela a chráni dôležité telesné orgány. Kostra je súbor väzív, chrupiek, kostí a kostných spojení. Kostru človeka tvorí približne 206 kostí.

Tvar kostí

Podľa tvaru rozoznávame kosti:

  • dlhé kosti (napr. ramenná kosť, stehenná kosť)
  • krátke kosti (napr. zápästné a priehlavkové kosti)
  • ploché kosti (napr. lopatka)
  • vzdušné (pneumatické) kosti (napr. čelová kosť)

Stavba kostí

Každú kosť tvoria tri základné zložky:

  1. okostica (periosteum)
  2. vlastné kostné tkanivo
  3. kostná dreň

Povrch kosti pokrýva väzivový obal - okostica (periosteum). Je bohato prekrvená a prechádzajú ňou nervy. Zabezpečuje výživu a inerváciu kostí. Pod okosticou je vlastné kostné tkanivo tvorené z kompaktnej kosti, ktorá sa skladá z koncentricky usporiadanej kostnej hmoty okolo Haversových kanálov tvoriacej tzv. Haversov osteón (Haversov systém). Vnútro kosti tvorí dreňovú dutinu vyplnenú kostnou dreňou. V plochých kostiach a hlaviciach dlhých kostí je pod kompaktnou kosťou ešte hubovitá hmota, ktorú tvorí množstvo navzájom sa prelínajúcich trámčekov.

Kostná dreň vypĺňa dreňové dutiny dlhých kostí a drobné priestory medzi trámcami hubovitej kosti. Je tvorená zo siete väzivových vláken a rozvetvenej siete ciev. V mladosti má červenú farbu. Červená kostná dreň je krvotvorným orgánom. Postupne je nahrádzaná tukovým tkanivom a mení sa na žltú až sivú kostnú dreň. V tej už neprebieha krvotvorba.

Rast kostí

Rast kosti je dlhodobá záležitosť. Proces vzniku kostného tkaniva z existujúceho väzivového alebo chrupkového modelu sa nazýva kostnatenie (osifikácia). Poznáme dva typy osifikácie:

  1. väzivová (dezmogénna) osifikácia - fibroblasty sa menia na osteoblasty, ktoré produkujú kostnú hmotu, postupne sa do nej zalejú a menia na osteocyty
  2. chrupková (chondrogénna) osifikácia - chondrocyty sú postupne rozrúšané na miestach, ktoré sa nazývajú osifikačné centrá, a ich miesto zaujmú fibroblasty postupne sa meniace na osteoblasty a osteocyty

Osifikácia prebieha v závislosti od tvaru kosti rôznymi spôsobmi:

  1. ploché kosti - prebieha u nich prevažne väzivová osifikácia (napr. ploché kosti lebky)
  2. krátke kosti - prebieha u nich chrupková osifikácia
  3. dlhé kosti - prebieha u nich väzivová osifikácia, ktorou rastú do hrúbky, a chrupková osifikácia, ktorou rastú do dĺžky

U dlhých kostí prebieha osifikácia z viacerých osifikačných centier, ktoré sa nachádzajú v koncových častiach - epifýzach (nákončiach) a v stredovej časti - diafýze. Z nich sa premena chrupky na kosť šíri všetkými smermi. Medzi telom kosti a kĺbovými koncami sa zachováva neosifikovaná chrupkovitá platnička - rastová chrupka. Tá zabezpečuje rast kosti do dĺžky. Jej činnosť je ovplyvňovaná rastovým hormónom. Rast kostry je väčšinou ukončený medzi 18. až 20. rokom života. Vtedy osifikuje aj rastová chrupka. Rast kosti do hrúbky sa deje pomocou väzivového obalu - okostice. Krátke kosti nemajú epifýzy ani diafýzu, osifikácia prebieha naraz z ich vnútra k povrchu kosti.

Spojenie kostí

Kosti sa spájajú pohyblivým alebo nepohyblivým spojením. Nepohyblivo môžu byť kosti navzájom spojené:

  • väzivom, napr. kosti lebky sú spojené švami
  • chrupkou, napr. spojenie rebier s hrudnou kosťou
  • kostným tkanivom - kosti navzájom zrastajú, napr. panvu tvoria tri zrastené kosti

Pohyblivé spojenie kostí sa uskutočňuje v kĺbe. V ňom sa kosti navzájom iba dotýkajú. Dotykové plochy sú tvarovo prispôsobené pohybu. Jedna dotyková plocha tvorí kĺbovú jamku a na druhej kosti sa nachádza kĺbová hlavica. Dotykové plochy tvorí hyalinná chrupka a po okraji dotykových plôch sú kosti spojené kĺbovým púzdrom.

Prehľad kostry

Kostru človeka možno rozdeliť do troch celkov:

  1. kostra trupu (chrbtica, rebrá, hrudná kosť)
  2. kostra končatín
  3. kostra hlavy (lebka)

Kostra trupu

Chrbtica

Chrbtica (columna vertebralis) tvorí os tela. Je tvorená z 33-34 stavcov. Stavce (vertebrae) sú krátke kosti, z ktorých vyčnievajú 2 bočné výbežky a 1 tŕňovitý výbežok. Stredom stavcov prechádza otvor. Otvory v jednotlivých stavcoch vytvárajú spolu chrbticový kanál, v ktorom je uložená miecha. Chrbticu človeka tvorí:

  • 7 krčných stavcov (vertebrae cervicales), z ktorých prvé dva, nosič (atlas) a čapovec (axis, epistropheus), sú prispôsobené na otáčanie hlavy do strán a kývavé pohyby smerom hore-dole
  • 12 hrudníkových stavcov (v. thoracicae)
  • 5 driekových stavcov (v. lumbales)
  • 5 krížových stavcov (v. sacrales), ktoré sú zrastené do krížovej kosti (os sacrum), ktorá je vsadená medzi kosti panvy
  • 4-5 kostrčových stavcov (v. coccygae) zrastených do kostrče (os coccygis)

Medzi stavcami, počnúc druhým krčným stavcom a končiac prvým krížovým stavcom, sa nachádzajú medzistavcové platničky (disci intervertebrales), ktorých je tým pádom 23. Prevažná časť ich hmoty je tvorená väzivovou chrupkou. Umožňujú plynulý ohyb chrbtice.

Chrbtica je dvakrát esovite prehnutá. Prenutie dopredu sa nazýva lordóza a prehnutie dozadu kyfóza. Rozoznávame krčnú a driekovú lordózu, hrudníkovú a krížovú kyfózu. Chorobné vybočenie chrbtice do strany nazývame skolióza.

Určitá fyziologická skolióza predsa len existuje a je spôsobená väčšou hmotnosťou pečene, ktorá sa nachádza naľavo od osi tela.

A - chrbtica (pohľad zo strany), B - nosič a čapovec (pohľad zhora), C - stavba stavca (znázornený je hrudný stavec) (pohľad zhora)

Hrudník

Základom hrudníka (thorax) je 12 párov rebier (costae). Sú to oblúkovité kosti, ktoré sú kĺbom spojené s hrudnými stavcami a vpredu sú prirastené chrupkovitým spojením na hrudnú kosť. Poznáme 3 druhy rebier podľa spôsobu pripájania sa na hrudnú kosť:

  • pravé rebrá (7 párov) sa pripájajú jednotlivo priamo na hrudnú kosť
  • nepravé rebrá (3 páry) sa pripájajú na chrupkovité časti vyššie položených rebier
  • voľné rebrá (2 páry) sú voľne uložené v brušnej dutine

Hrudná kosť (os sternum) uzatvára prednú časť hrudníka. Skladá sa z rukoväti, tela a mečovitého výbežku.

Kostra končatín

Horná i dolná končatina majú podobný stavebný plán. Ku kostre trupu sú pripojené pletencami, na ktoré sa pripája vlastná voľná končatina.

Horná končatina

Pletenec hornej končatiny

Na kostru trupu sa pripája lopatkovým pletencom, ktorý tvoria: lopatka a kľúčna kosť. Lopatka (scapula) je plochá kosť a na jej chrbtovej strane je veľký hrebeňový výbežok. Kľúčna kosť (clavicula) je dlhá, esovite prehnutá kosť. Tiahne sa od lopatky k hornému okraju hrudnej kosti. Svojím spojením s lopatkou vytvára záves pre voľnú končatinu.

Voľná končatina

Ramenná kosť (humerus) sa spája s dvomi kosťami predlaktia, s vretennou kosťou (radius) a lakťovou kosťou (ulna). Vretenná kosť smeruje k palcu a lakťová k malíčku. Kosti predlaktia sa spájajú s ramennou kosťou v lakťovom kĺbe. Dolné konce lakťovej a vretennej kosti spolu tvoria jamku zápästného kĺbu, kde sa spájajú s kostrou ruky. Tá je tvorená zo zápästných kostí, záprstných kostí a článkov prstov.

Kostí zápästia (ossa carpi) je 8 a sú uložené vo dvoch radoch po štyri. Kosti záprstia (ossa metacarpalia) je 5. Články prstov(phalanges) - každý prst tvoria tri články, len palec dva články.

Dolná končatina

Pletenec dolnej končatiny

Panvový pletenec tvorí panvu (pelvis). Ženská panva je nižšia a širšia, mužská vyššia a užšia. Panvová kosť (os coxae) vzniká zrastením troch samostatných kostí:

  1. bedrová kosť (os ilium)
  2. sedacia kosť (os ischii)
  3. lonová kosť (os pubis)
Voľná končatina

Stehnová kosť (femur) je najdlhšia kosť ľudského tela. Spája sa v kolennom kĺbe s holennou kosťou (= píšťala, tibia) a ihlicou(fibula). Je to najzložitejší kĺb celého tela, ktorý spevňuje ešte ďalšia kosť - jabĺčko (= čiaška, patella).

Priehlavkových kostí (ossa tarsi) je 7. Predpriehlavkových kostí (ossa metatarsalia) je 5. Články prstov (phalanges) sú kratšie ako na ruke.

Kostra hlavy

Lebka (cranium) má dve časti: mozgovú a tvárovú.

Mozgovú časť lebky tvoria:

  • záhlavová kosť (os occipitale)
  • spánkové kosti (ossa temporalia)
  • temenné kosti (ossa parietalia)
  • čelová kosť (os frontale)
  • klinová kosť (os sphaenoidale)
  • čerieslo (vomer)
  • čuchová kosť (os ethmoidale)
  • slzné kosti (ossa lacrimalia)
  • nosové kosti (ossa nasalia)

Tvárovú časť lebky tvoria:

  • čeľusť (maxilla)
  • sánka (= spodná čeľusť, mandibula)
  • jarmové kosti (ossa zygomatica)
  • podnebné kosti (ossa palatina)
  • jazylka (os hyoideum)