Dýchacia sústava
Dýchacia sústava
Stavba a funkcia dýchacích ciest
Dýchacia rúra sa skladá z týchto častí:
- Nosová dutina (cavum nasi)
- Nosohltan (nasopharynx)
- Hrtan (larynx)
- Priedušnica (trachea)
- Priedušky (bronchy)
- Vlastné dýchacie oddiely pľúc (pulmo)- priedušky, pľúcne mechúriky
Stavba steny dýchacej sústavy
- Sliznica (mukóza)- pokrytá cylindrickým riasinkovým epitelom (typický pre DC, riasinky posúvajú hlien, zachytávajú mikroorganizmy a nečistoty z vdychovaného vzduchu.
- Podsliznicové väzivo- nachádza sa v hrtane (jeho prekrvenie pri zápale zapríčiňuje zúženie dýchacej rúry a jej upchatie. Sú tam uzlíky miazgových buniek
- Chrupkový, kostný skelet (zabraňuje zúženiu DC)
Tvorba hlasu
na sú skĺbené tak, že tvoria pohyblivý skelet. Upínajú sa na ne svaly, ktoré pohybujú chrupkami. Menia napätie hlasivkových väzov upnutých na nich a tvar hlasivkovej štrbiny.
Cavum nasi
- ohraničená kostnými výbežkami čeluste
- predná časť dutiny prechádza do vonkajšieho nosa
- vzadu pokračuje dvomi otvormi- choánami do nosohltana
- od ústnej dutiny je oddelená podnebím
- nosová priehradka- septum nasi- rozdeľuje nosovú dutinu na dve nerovnaké polovice
- ND je spojená aj s priestormi v kostiach lebky- prínosové dutiny (sínusy)-
- sinus maxilaris (v čelusti)
- sinus frontalis (čelová)
- sinus ethmoidalis (čuchová kosť)
- sinus sphenoidais (klinová kosť)
- v strope ND má časť slizneňice odlišné zloženie– tzv. čuchové pole (obsahuje čuchové bunky)
Funkcie nosovej dutiny
- vzduch sa predhrieva na telesnú teplotu
- zbavenie mechanických nečistôt, mikroorganizmov
- zvlhčovanie vzduchu
- vnímanie čuchu
- lymfatické tkanivo- bariéra proti infekcii
Nosohltan- Nasopharynx
- horný lievikovitý úsek hltana, do kt. prúdi vzduch z ND choánmi
- hranica medzi nosohltanom a hltanom je mäkké podnebie a čapík
- pri prehĺtaní sa dvíha svalovina mäkkého podnebia a úplne sa oddelí ÚD od ND
- do nosohltana ústi Eustachova trubica (spája stredné ucho s nosohltanom a vyrovnáva zmeny tlaku v stredoušnej dutine
- Pri vyústeniach Eustachových trubíc sú uložené nosohltanové mandle tvorené z miazgového tkaniva
Larynx- hrtan
Hrtan je asi 6 cm dlhý, rúrovitý. Tvorí ho súbor hrtanových chrupaviek (štítna, prstienková, hlasivkové chrupavky). Od hltana je hrtan oddelený hrtanovou príchlopkou (epiglotis), čo je chrupavka, ktorá sa pri prehĺtaní preklápa cez vchod do hrtanu a zabraňuje vniknutiu potravy alebo tekutín do ďalších častí dýchacej sústavy.
Hrtanová dutina je v strede zúžená (v priereze má tvar presýpacích hodín). V zúženej časti sú napnuté hlasivkové väzy. Ich rozochvením vydychovaným vzduchom vzniká základný tón hlasu. Jeho výška závisí od rýchlosti prúdiaceho vzduchu a napätia väzov. Tento základný tón sa zosilňuje v rezonančných dutinách (hrtan, ústna dutina) a pomocou jazyka, zubov a pier vzniká artikulovaná reč.
Priedušnica- Trachea
Priedušnica nadväzuje na prstienkovitú chrupavku hrtana a je uložená pred pažerákom. Je asi 12 cm dlhá, asi 1,5 cm široká a tvorí ju 15-20 podkovovitých chrupaviek. Po jej oboch stranách sú laloky štítnej žľazy. Vo výške 4.-5. hrudníkového stavca sa rozdeľuje na priedušky-pravú a ľavú (bronchy), ktoré vstupujú do pľúc. Tu sa mnohonásobne vetvia a tvoria bronchiálny strom.
Pľúca
Pľúca (pulmo) sú špongiovitý, párový orgán tvorený z pravých a ľavých pľúc. Medzi nimi je medzipľúcie, priestor, v ktorom je uložené srdce. Horná časť pľúc - pľúcne hroty, siaha až nad okraj kľúčnych kostí a dolná časť - báza pľúc, nasadá na bránicu. Pľúca sú hlbokými zárezmi rozdelené na pľúcne laloky, pravé pľúca na tri laloky a ľavé na dva laloky. Laloky sú delené na segmenty .Povrch pľúc pokrýva blana - popľúcnica.
Priedušky sa po vstupe do pľúc vetvia na stále jemnejšie vetvy. Bronchy s priemerom asi 1 mm sa nazývajú priedušničky . V ich stenách sa už nenachádza chrupavka. Priedušničky sú zakončené polguľovitými vačkami - pľúcnymi mechúrikmi (alveoly). Ich stenu tvoria väzivové vlákna, medzi ktorými je spleť krvných vlásočníc. Dutinu alveoly vystiela vrstva respiračného epitelu. Tu dochádza k výmene dýchacích plynov medzi krvou a pľúcami.
Pohrudnica ( pleura )
vNa povrchu pľúc sa nachádza tenká priľnavá blana, tzv. popľúcnica .
v Na vnútornej strane hrudného koša sa nachádza podobná blana, ktorej hovoríme pohrudnica (pleura parientalis).
Medzi týmito blanami sa nachádza pleurálna dutina a malé množstvo mazľavej tekutiny - pleurálnej tekutiny, ktorá zabezpečuje ich hladké vzájomné kĺzanie a zabraňuje jednoduchému oddeleniu
Mechanizmus dýchania
Dýchanie delíme na štyri čiastkové procesy:
- ventilácia pľúc - doprava vzduchu z ovzdušia do pľúc a opačne
- vonkajšie dýchanie - výmena dýchacích plynov medzi alveolami a krvou
- vnútorné dýchanie - výmena dýchacích plynov medzi krvou a tkanivami
- bunkové dýchanie - rozklad živín v bunkách
Dýchacie svaly:
- Bránica – je to najväčší dýchací sval , ktorý oddeľuje hhrudníkovú dutinu od brušnej. Zabezpečuje 80 % ventilácie.
- Medzirebrové svaly – vnútorné a vonkajšie
- Pomocné dýchacie svaly na chrbte, krku a bruchu, prsné svaly
Dych je zložený z:
- Vdych (inspirum) – aktívny dej, kedy sa zväčšuje objem hrudníka a pľúca sa rozpínajú, vzduch sa nasáva do pľúc
- Výdych (expírium) – pasívny dej, bránica a medzirebrové svaly sa uvoľnia a hrudník klesne , vzduch sa vytláča z pľúc von.
Ventilácia pľúc
Dychový objem - pri normálnom, pokojovom dýchaní vymení dospelý človek jedným dychom a výdychom asi 500 ml vzduchu.
Frekvenci dýchania je 14-18 dychov/min.
Vitálna kapacita pľúc je množstvo vzduchu, ktoré vymeníme pri maximálnom výdychu po maximálnom nádychu. U žien predstavuje asi 3,5 l a u mužov priemerne 5 l. Závisí od telesnej výšky a hmotnosti, od tvaru a rozmerov hrudníka, od spôsobu zamestnania a od trénovanosti.
Celková kapacita pľúc sa skladá zo štyroch zložiek:
- respiračný (dychový) objem (500 ml) - množstvo vzduchu, ktoré prejde pľúcami pri jednom nádychu a výdychu v kľude
- expiračný rezervný objem (1000-1200 ml) - množstvo vzduchu pri max. výdychu
- inspiračný rezervný objem (3000 ml) – množstvo vzduchu pri max. nádychu
- reziduálny (zvyškový) objem - zostáva v pľúcach i po max. výdychu - nedá sa ovplyvniť
Regulácia dýchania:
Dýchanie je regulované z centier v predĺženej mieche. Činnosť dýchacieho centra ovplyvňujú aj podnety z kôrových a podkôrových oblastí mozgu. Vôľou môžeme preto regulovať frekvenciu dýchania aj hĺbku nádychu a výdychu.
Pri prehĺbenom a zrýchlenom dýchaní sa môže v pľúcach vymeniť za minútu až 150 l vzduchu. Je to maximálny minútový dychový objem. Dýchanie sa však nesmie veľmi zrýchliť (horná hranica je asi 60 dychov za minútu), lebo potom sa stáva povrchným a ventilácia pľúc sa zhoršuje.
Obranné dýchacie reflexy
Dýchacie cesty sa bránia prítomnosti pevných čiastočiek, ako aj dráždivých látok, ktoré sa nádychom dostávajú do organizmu. Bránia sa určitými obrannými reflexami, ktoré pracujú na základe voľných nervových zakončení.
Dráždenie sliznice nosa vyvoláva kýchanie, podráždenie sliznice hrtana, priedušnice a priedušiek kašeľ. Pri obidvoch reflexoch sa jedná o prudký hlučný výdych, ktorého cieľom je odstrániť tieto dráždivé látky z dýchacích ciest.
Zdroj: https://elma.estranky.sk/clanky/anatomia-cloveka/dychacia-sustava.html